Novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) od 1. januára 2016

Pozrite si vybrané zmeny, ktoré prinesie novela zákona o dani z pridanej hodnoty od roku 2016.

freedigitalphotos.net

Návrh novely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa predložila na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 629 zo dňa 10. decembra 2014, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015, a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 9 zo dňa 7. januára 2015, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila nelegislatívny materiál s názvom Analýza zavedenia režimu úhrady DPH po prijatí platby, ktorým uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, so zavedením režimu úhrady DPH po prijatí platby.

1) Prvá zmena sa týka zmiernenia negatívnych dôsledkov pre zdaniteľné osoby, ktoré požiadali o registráciu podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH, t.j. požiadali o registráciu pred dosiahnutím zákonom ustanovenej výšky obratu 49 790 eur (tzv. dobrovoľná registrácia). Ak týmto zdaniteľným osobám správca dane uloží povinnosť zložiť zábezpeku na DPH a túto zábezpeku v zákonnej lehote zdaniteľné osoby nezložia, podľa súčasnej právnej úpravy správca dane žiadosť o registráciu pre DPH zamietne. Navrhovanou právnou úpravou sa zjednocuje prístup k registrácii pre DPH pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat 49 790 eur, a pre zdaniteľné osoby, ktoré nedosiahli obrat 49 790 eur. Nezaplatenie zábezpeky v zákonom ustanovenej lehote v prípade tzv. dobrovoľnej registrácie nebude dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu, ale zábezpeku bude správca dane vymáhať spôsobom podľa osobitného predpisu ako daňový nedoplatok.

Z dôvodu plánovanej vládnej podpory začínajúcich podnikateľov (startupov) sa navrhuje vypustenie jedného zo zákonných dôvodov pre zloženie zábezpeky. Vypúšťa sa povinnosť zložiť zábezpeku na DPH z dôvodu, že žiadateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá sa zatiaľ len pripravuje na podnikanie.

2) Navrhuje sa rozšíriť prenos daňovej povinnosti v § 69 ods. 2 zákona o DPH na všetky dodania tovarov v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá nie je usadená na území SR (nemá v SR sídlo, prevádzkareň, bydlisko…). Prenos daňovej povinnosti sa neuplatní na dodanie tovaru formou zásielkového predaja. Nadväzne na rozšírenie prenosu daňovej povinnosti v § 69 ods. 2 je potrebné doplnenie aj iných príslušných ustanovení zákona, ktoré súvisia s prenosom daňovej povinnosti (§ 5, 55a a 56).

3) Z dôvodu zabránenia dvojitého zdanenia sa navrhuje, aby sa v prípade spätne dovezeného tovaru vo forme zušľachteného výrobku (tovar prepustený do pasívneho zušľachťovacieho styku) hodnota spracovateľských operácií nezahŕňala do základu dane, ak dovozca je zdaniteľnou osobou, ktorá je povinná zdaniť hodnotu služieb vykonaných na spätne dovezenom tovare na základe toho, že miesto dodania pri týchto prijatých službách sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že zdaniteľná osoba je povinná podľa § 69 ods. 3 platiť DPH z prijatej služby od zahraničnej osoby, ktorá vykoná spracovateľské operácie na tovare (aj z tretieho štátu), zahrnutím hodnoty tejto služby do základu dane pri spätnom dovoze by dochádzalo k dvojitému zdaneniu a mohlo by to mať negatívny dopad najmä na tie prípady, ak dovozca nemá právo na odpočítanie dane.

4) Navrhuje sa, aby sa oslobodenie od dane pri následnom predaji tovaru, pri obstaraní ktorého nevznikol nárok na odpočítanie DPH, uplatnilo len vtedy, ak v kalendárnom roku dodania neexistuje možnosť úpravy odpočítanej dane podľa § 54. Ak existuje možnosť úpravy odpočítanej dane, platiteľ dane dodá tovar s DPH na výstupe a má právo na vrátenie zodpovedajúcej časti neodpočítanej DPH. Toto doplnenie sa nevzťahuje na tovary, ktorých obstarávacia hodnota bola nižšia ako 3 319,39 eura (ktorý nie je investičným majetkom v zmysle § 54); v týchto prípadoch sa uplatní oslobodenie od dane pri predaji tovaru, ak pri pôvodnom nadobudnutí tovaru si platiteľ dane nemohol odpočítať DPH.

5) Navrhuje sa doplniť kritériá, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia tovarov a služieb na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie (§ 49 ods. 5). Osobitne sa ustanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia nehnuteľnosti na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie ( § 49a ods. 2). Platiteľ dane musí pomer určiť na základe takého resp. takých kritérií, ktoré objektívne odrážajú pomer použitia tovarov a služieb.

6) V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby v § 68d je v návrhu § 53 ods. 2 osobitne upravené, v ktorom zdaňovacom období vykoná odberateľ opravu pôvodne vykonaného odpočtu dane, ak ide o prípad zvýšenia základu dane (zvýšenie odplaty za dodanie tovaru alebo služby). Aj pri oprave odpočítanej dane smerom nahor platí rovnaký princíp ako pri uplatnení pôvodného odpočtu dane, pokiaľ dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby za tovar alebo službu. Odberateľ má právo odpočítať DPH na základe zvýšenia základu dane u dodávateľa až v tom zdaňovacom období, v ktorom zvýšenú odplatu zaplatí svojmu dodávateľovi (platiteľovi dane). Opravu odpočítanej dane (zvýšenie odpočtu) môže odberateľ vykonať len vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil na základe zvýšenia základu dane.

7) Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, ktoré by riešilo postup pre prípad, ak žiadateľ z iného členského štátu až po podaní žiadosti o vrátenie dane dostal doklad, ktorým predávajúci dodatočne znížil cenu za dodanie tovaru alebo služby (znížil základ dane). Žiadateľ zahrnie zníženie základu dane do žiadosti podanej za obdobie, v ktorom dostal doklad o oprave základu. Ak nepodáva žiadosť za obdobie, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane a dane, v ustanovenej lehote je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že dostal doklad o oprave a následne daňový úrad na základe oznámenia vydá rozhodnutie o vrátení dane.

8) Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, ktoré by riešilo postup pre prípad, ak žiadateľ z tretieho štátu až po podaní žiadosti o vrátenie dane dostal doklad, ktorým predávajúci dodatočne znížil cenu za dodanie tovaru alebo služby (znížil základ dane). Žiadateľ z tretieho štátu je povinný v ustanovenej lehote oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že dostal doklad o oprave pôvodnej faktúry a súčasne predložiť tento doklad. Na základe oznámenia vydá správca dane rozhodnutie o dodatočnom vrátení dane.

9) Ak daňový úrad rozhodne o vrátení dane, vráti daň na účet žiadateľa, avšak ak má tento žiadateľ nedoplatky na daniach v SR príp. v inom členskom štáte, má prednosť použitie tejto dane na nedoplatky v poradí ustanovenom daňovým poriadkom (§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z.).

10) Navrhuje sa, aby platiteľ dane, ktorý pri predaji služieb cestovného ruchu uplatňuje osobitnú úpravu, mal zákaz uvádzať na faktúre osobitne DPH.

11) Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby. Viac sa dozviete TU.

12) Navrhuje sa ustanoviť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu pre prípad, ak platiteľ dane uplatňuje nadmerný odpočet za posledné zdaňovacie obdobie (zrušenie registrácie). Nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie.

13) Navrhuje sa zmiernenie podmienok na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu jednak skrátením posudzovanej doby pre nedoplatky z 12 na 6 mesiacov a ustanovením hranice vo výške 1 000 eur, do ktorej sa podmienka nedoplatkov nebude brať do úvahy.

14) Zmena sa týka aj nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Pôvodne bola lehota do 6 mesiacov.

15) Ďalším opatrením je zmena v systéme DPH v stavebníctve. Ide o prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia, inak známy aj ako reverse charge. Princípom je, že daň štátu odvedie až posledný článok v reťazci. Toto opatrenie uvítajú najmä malé a stredné firmy, u ktorých v tomto odvetví často dochádza k druhotnej platobnej neschopnosti, najmä z dôvodu, že odvádzajú daň bez ohľadu na to, či dostali od veľkých odberateľov zaplatené za svoje služby. Nový režim môže byť uplatnený len v prípadoch, ak je aj dodávateľ tovaru alebo služby a aj príjemca plnenia registrovaným platiteľom DPH.

16) Novela zákona o DPH prináša aj zníženie sadzby dane na 10% na vybrané základné potraviny:

Účinnosť novely zákona o DPH bude platná od 1. januára 2016.

(článok aktualizovaný po schválení novely zákona DPH Národnou radou SR 1. októbra 2015)

Zdroj: justice.gov.sk

Autor: Účtuj.sk