Členenie metód transferového oceňovania a postup výberu metódy.
Ilustračné: Pixmac
V minulom článku sme vysvetlili transferové oceňovanie. V tomto článku sa budeme venovať metódam transferového oceňovania.
Metódy transferového oceňovania sa používajú pre skúmanie – testovanie konkrétnej transakcie. Obsahovú náplň a použitie metód transferového oceňovania upravuje aj Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.
Členenie metód oceňovania
Metódy transferového oceňovania sú definované v § 18 ods.2 a ods. 3 zákona o dani z príjmov. Ustanovenie § 18 ods. 2 vymedzuje metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a ktoré nazývame aj tradičné transakčné metódy. K tradičným transakčným metódam patrí metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja a metóda zvýšených nákladov. V ustanovení § 18 ods. 3 sú uvedené metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú to transakčné ziskové metódy. Transakčnými ziskovými metódami sú metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia.
Rozlišujeme priame a nepriame metódy transferového oceňovania. Pri priamej metóde sa porovnáva priamo cena kontrolovanej transakcie a cena nekontrolovanej transakcie. Pri nepriamych metódach transferového oceňovania dochádza k úprave ceny kontrolovanej transakcie nepriamo, prostredníctvom použitia ďalších ukazovateľov, napr. marže hrubého alebo čistého zisku.
Metódy transferového oceňovania delíme na jednostranné a dvojstranné. Jednostranná metóda skúma len jednu zo zmluvných strán transakcie, spravidla tú, ktorá vykonáva menej komplexné funkcie a znáša nižšie riziká. Pre skúmanie – testovanie si môžeme zvoliť domáci alebo zahraničný subjekt. Ak je testovanou stranou domáci subjekt, o druhej zmluvnej strane potrebujeme poznať len údaje potrebné pre výkon funkčnej a rizikovej analýzy. Ak si zvolíme ako testovanú stranu zahraničný subjekt, k analýze a skúmaniu potrebujeme všetky relevantné finančné ukazovatele a podklady. Dvojstranná metóda skúma obidve zmluvné strany transakcie a ich prínos k predpokladanému dosiahnutému zisku. Agregovaný zisk sa následne delí medzi závislé osoby v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Postup výberu metódy transferového oceňovania
Pri výbere príslušnej metódy transferového oceňovania je potrebné zamerať sa na nájdenie najvhodnejšej metódy pre konkrétny prípad, najmä s prihliadnutím na špecifiká príslušnej transakcie.
Pre účel výberu najvhodnejšej metódy transferového oceňovania posudzujeme nasledovné kritériá:
- silné a slabé stránky zvolenej metódy
- vhodnosť zvolenej metódy v kontexte s povahou kontrolovanej transakcie, ktorú zistíme vykonaním funkčnej a rizikovej analýzy
- dostupnosť porovnateľných nezávislých informácií potrebných pre analýzu porovnateľnosti
- stupeň porovnateľnosti medzi kontrolovanými a nekontrolovanými transakciami vrátane úrovne úprav potrebných pre odstránenie rozdielov medzi týmito transakciami
Žiadna z metód transferového oceňovania nie je vhodná a aplikovateľná v každej situácii. Nie je potrebné preukazovať, že použitie príslušnej metódy nie je vhodné za daných okolností a podmienok, a tiež nie je potrebné analyzovať a testovať ostatné metódy transferového oceňovania. Je postačujúce, ak sa na základe analýzy faktorov porovnateľnosti vylúčia tie metódy, ktorých použitie nie je vhodné.
Zákon o dani z príjmov v znení platnom od 1.1.2014 odstraňuje dovtedy preferované uprednostňovanie používania tradičných transakčných metód pred transakčnými ziskovými metódami. Pôvodné znenie Smernice tiež uprednostňovalo hierarchiu v aplikácii metód transferového oceňovania. Aktualizované znenie Smernice túto skutočnosť odstránilo.
Tradičné transakčné metódy sa však stále považujú za najpriamejší prístup k zisteniu, či sú podmienky v obchodných a finančných vzťahoch medzi závislými osobami v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Ak je v určitom prípade použitie tradičných transakčných metód a transakčných ziskových metód rovnako spoľahlivé, naďalej majú prednosť tradičné transakčné metódy.
Na druhej strane existujú aj situácie, kedy je vhodnejšie použiť niektorú z transakčných ziskových metód. Takéto prípady nastanú napr. vtedy, ak obidve zmluvné strany majú unikátny a cenný prínos v rámci kontrolovanej transakcie (napr. vlastnia unikátny nehmotný majetok) alebo keď realizujú vysoko prepojené činnosti. Použitie niektorej z transakčných ziskových metód je východiskom aj v tom prípade, keď neexistujú porovnateľné informácie z interných resp. externých zdrojov. Nie je však vhodné použiť transakčnú ziskovú metódu len pre to, že je zložité získať údaje o nezávislej transakcii.
Ustanovenia zákona o dani z príjmov umožňujú výber aj inej metódy na zistenie rozdielu v základe dane zahraničných závislých osôb, ako tých, ktoré sú definované v § 18 ods. 2 a ods.3. zákona o dani z príjmov. Taktiež podľa Smernice je možné použiť aj inú metódu, ktorá nie je popísaná v Smernici. Použitie metódy však musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Ak sa použije iná metóda, ktorá nie je definovaná v zákone o dani z príjmov alebo v Smernici, je potrebné, aby daňový subjekt zdôvodnil tento výber na základe argumentov a posúdenia faktov.
Autor: Účtuj.sk
Zdroj: financnasprava.sk
