Aké sú dôvody pre začatie daňovej kontroly, kto ju vykonáva a kde? Aký je jej priebeh a ukončenie?
freedigitalphotos.net
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňovú kontrolu opisuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v treťom oddiely.
Kto môže vykonať daňovú kontrolu?
Daňovú kontrolu môže vykonať správca dane, teda finančný úrad alebo aj obec. Pod finančný úrad patrí daňový úrad a colný úrad, ktoré kontrolujú podnikateľov (daň z prímu, daň z pridanej hodnoty). Kontrola zo strany obce je hlavne pri platení daní z nehnuteľností.
Dôvod pre začatie kontroly
Dôvod pre začatie kontroly je neverejná informácia, ktorú sa kontrolovaný subjekt nedozvie. Najčastejším dôvodom pre začatie kontroly býva tip od iného subjektu (úrad, konkurencia, veriteľ, zákazník), vysoký nadmerný odpočet, resp. veľká zmena nadmerného odpočtu alebo daňovej povinnosti DPH alebo podozrivé transakcie.
Priebeh daňovej kontroly
Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do 8 dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.
Daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane. Tento zamestnanec správcu dane sa musí preukázať služobným preukazom a predložiť písomné poverenie. Kontrolujúci subjekt má právo byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
Kontrolovaný subjekt musí umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu v sídle, mieste podnikania alebo v prevádzke, zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy a dôkazy a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, zapožičať doklady a iné veci mimo sídla a umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom.
Zákon neustanovuje, ktorú dokumentáciu máju právo daňoví kontrolóri prehliadať. Najčastejšie sa kontroluje hlavná kniha, denník, faktúry, dodacie listy, príjemky, výdajky a iné.
Ukončenie daňovej kontroly
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Náležitosti protokola sú uvedené v § 47 daňového poriadku.
Výsledkom daňovej kontroly môže byť zistený rozdiel vo výške dane, ktorú mal kontrolovaný subjekt zaplatiť, vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu zašle aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Ak správca dane nezistí rozdiel, nezasiela výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole.
Proti rozhodnutiu správcu dane je možné sa odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Ak odvolací orgán (Finančné riaditeľstvo SR) odvolanie zamietne, je možné rozhodnutie správcu dane ešte súdne napadnúť.
Autor: Účtuj.sk
Zdroj: Daňový poriadok
