Medzinárodný účtovný štandard IAS 2 – Zásoby podrobnejšie.
ifrs.org
Cieľom tohto štandardu je určiť spôsob účtovného zobrazenia zásob. Kľúčovou otázkou pri účtovaní zásob je výška nákladov, ktoré sa majú vykázať ako majetok a prenášať do budúceho obdobia, až do vykázania súvisiacich výnosov. Tento štandard poskytuje návod na určenie obstarávacej ceny a jej následného vykázania ako nákladu, vrátane všetkých znížení hodnoty na čistú realizovateľnú hodnotu. Štandard takisto poskytuje návod na oceňovacie vzorce, ktoré sa používajú na priradenie nákladov k zásobám.
Revidovaná verzia štandardu IAS 2 bola vydaná v decembri 2003 a platí pre účtovné obdobie začínajúce od januára 2005.
Rozsah pôsobnosti
Štandard IAS 2 – Zásoby platí pre všetky typy zásob, okrem ktoré priamo opisujú iné štandardy, ako IAS 11 – Zmluvy o zhotovení, IAS 32 – Finančné nástroje: prezentácia, IAS 39 – Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie a IAS 41 – Poľnohospodárstvo.
Tento štandard sa taktiež nevzťahuje na oceňovanie zásob držaných:
a) výrobcami poľnohospodárskych a lesných produktov, poľnohospodárskej výroby po zbere úrody, nerastných surovín a výrobkov z nich, v rozsahu ich oceňovania v čistej realizovateľnej hodnote v súlade so zavedenými postupmi v týchto odvetviach. Ak sa tieto zásoby oceňujú v čistej realizovateľnej hodnote, vykazujú sa zmeny tejto hodnoty ako zisk alebo strata v období, keď ku zmene došlo
b) maklérmi-obchodníkmi s komoditami, ktorí oceňujú svoje zásoby v reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj. Ak sa tieto zásoby oceňujú v reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj, vykazujú sa zmeny tejto hodnoty ako zisk alebo strata v období zmeny
Základné definície
Zásoby – sú majetok, ktorý je držaný na predaj pri bežnom podnikaní, v procese výroby pre takýto predaj alebo vo forme materiálu alebo dodávok na spotrebu vo výrobnom procese alebo pri poskytovaní služieb.
Čistá realizovateľná hodnota – je odhadovaná predajná cena v bežnom podnikaní po odpočítaní odhadnutých nákladov na dokončenie a odhadnutých nákladov potrebných na uskutočnenie predaja.
Reálna hodnota – je suma, za ktorú by mohol byť majetok vymenený, alebo záväzok vysporiadaný, v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi stranami.
Oceňovanie zásob
Zásoby sa oceňujú na nižšej z úrovní obstarávacích alebo výrobných nákladov a čistej realizovateľnej hodnoty. Obstarávacia cena zásob pritom zahŕňa všetky náklady na nákup, náklady na premenu a ostatné náklady, ktoré vznikajú pri uvedení zásob na ich súčasné miesto a do ich súčasného stavu.
Náklady na nákup – náklady na nákup zásob zahŕňajú nákupnú cenu, dovozné clá a ostatné dane a dopravné a manipulačné poplatky a ostatné náklady priamo priraditeľné k obstaraniu hotových výrobkov, materiálov a služieb.
Náklady na premenu – náklady na premenu zásob zahŕňajú náklady priamo súvisiace s jednotkami výroby, ako je priama práca. Zahŕňajú aj systematické rozvrhnutie fixnej a variabilnej výrobnej réžie, ktoré sú vynaložené pri zmene materiálov na hotové výrobky.
Ostatné náklady – ostatné náklady sú zahrnuté do obstarávacej ceny zásob len do tej miery, v ktorej sa vynakladajú pri uvedení zásob na ich súčasné miesto a do ich súčasného stavu. Napríklad môže byť vhodné zahrnúť do obstarávacej ceny zásob nevýrobnú réžiu alebo náklady na návrhy výrobkov pre konkrétnych zákazníkov.
Príklady nákladov vylúčených z obstarávacej ceny zásob a vykázaných ako náklad obdobia, v ktorom vznikli:
a) neobvyklá suma odpadového materiálu, práce alebo iných výrobných nákladov,
b) náklady na skladovanie, pokiaľ nie sú tieto náklady nevyhnutné vo výrobnom procese pred ďalším výrobným stupňom,
c) správna réžia, ktorá neprispieva k uvedeniu zásob na ich súčasné miesto a do súčasného stavu a
d) náklady na predaj.
Oceňovacie vzorce
Obstarávacia cena položiek zásob, ktoré nie sú bežne zameniteľné, a tovaru alebo služby vyrábaných a určených na konkrétne projekty, sa určí pomocou špecifického identifikovania ich individuálnych nákladov. Špecifická identifikácia nákladov znamená, že k identifikovaným položkám zásob sa pripočítajú konkrétne náklady.
Obstarávacia cena iných zásob sa určí použitím vzorca FIFO alebo vzorca váženého priemeru nákladov. Účtovná jednotka použije rovnaký oceňovací vzorec pre všetky zásoby podobnej povahy a ktoré účtovná jednotka podobne používa. Pre zásoby odlišnej povahy alebo odlišného použitia môže byť odôvodnené použiť rôzne oceňovacie vzorce.
Vykazovanie
Ak sa zásoby predajú, účtovná hodnota týchto zásob sa vykáže ako náklad v období, v ktorom sa vykáže súvisiaci výnos. Sumy všetkých znížení zásob na čistú realizovateľnú hodnotu a všetky straty zásob sa vykážu ako náklad za obdobie, v ktorom dochádza k zníženiu hodnoty alebo k strate. Suma zrušenia zníženia hodnoty zásob na základe zvýšenia čistej realizovateľnej hodnoty sa vykáže ako zníženie sumy zásob vykázanej ako náklad v období, v ktorom sa uskutočnilo zrušenie.
Zverejňovanie
V účtovnej závierke sa zverejnia tieto informácie:
a) účtovná politika prijatá na oceňovanie zásob vrátane použitých oceňovacích vzorcov,
b) celková účtovná hodnota zásob a účtovná hodnota v klasifikáciách vhodných pre účtovnú jednotku,
c) účtovná hodnota zásob zaúčtovaných v reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj,
d) hodnota zásob vykázaných ako náklad počas obdobia,
e) suma zníženia zásob vykázaná ako náklad v danom období v súlade s odsekom 34,
f) sumy zrušenia zníženia zásob, ktoré sa vykázali ako zníženie sumy zásob vykázaných ako náklad v danom období v súlade s odsekom 34,
g) okolnosti alebo udalosti, ktoré viedli k zrušeniu zníženia zásob v súlade s odsekom 34, a
h) účtovná hodnota zásob založených ako záruka za záväzky.
Celý štandard IAS 2 – Zásoby si pozrite TU.
Zdroj: europa.eu
Autor: Účtuj.sk
